O chcených a nechcených následkoch QE3
O dopadoch nového kola kvantitatívneho uvoľňovania oznámeného v septembri Americkou centrálnou bankou už bolo vedených niekoľko diskusií. Hlavným cieľom tohto kvantitatívneho uvoľňovania sú podľa samotného Bena Bernanskeho, guvernéra Americkej centrálnej banky, zníženie dlhodobých úrokových sadzieb, zlepšenie finančnej situácie, zníženie nezamestnanosti a zabezpečenie zotavení americkej ekonomiky. Zámer však nie vždy ospravedlňuje použitý spôsob.
Existuje názor, že prostredie nízkych úrokových sadzieb bude negatívnym spôsobom ovplyvňovať potenciál dlhodobého ekonomického rastu ako v rozvinutých, tak aj v rozvíjajúcich sa krajinách.
William White, bývalý vedúci výskumného oddelenia v Bank for International Settlements nedávno publikoval všeobecnú štúdiu o postoji FEDu k uvoľňovaniu monetárnej politiky. Štúdia začína zmienkou o monetárnom uvoľňovaní zo strany FEDu po dot.com bubline a jeho vyústení do obrovského nárastu úverov, inflácie cien nehnuteľností naprieč celým svetom a následne do všeobecne zadlženého bankového systému. To všetko je už známe, to na čo však stále ešte nemáme odpoveď je otázka, aké dopady môže mať súčasné prostredie úrokových sadzieb, kedy sú aktuálne úrokové sadzby dokonca ešte nižšie než v roku 2008. White upozorňuje na celý rad rizík. V prvom rade je to výrazné zníženie nákladov na úverovanie a ponuka vlád k okamžitému uplatňovaniu fiškálnej disciplíny. Dnešné vládne deficity sú relatívne neškodné – teda aspoň v tejto chvíli. FED oznámil, že cieľom politiky nízkych úrokových sadzieb je inflácia majetku a povzbudenie spotreby. Priamy dôsledok tejto politiky je však to, že dnešné inflovanie majetku znižuje potenciál budúcich výnosov.
Politika nízkych úrokových sadzieb môže taktiež negatívne ovplyvňovať potenciál dlhodobého rastu samotnej americkej ekonomiky. Nízke úrokové sadzby odrádzajú od úspor, americká hrubá miera úspor pritom stále zostáva pod tým, čo je všeobecne považované za „rozumnú“ mieru úspor. Nekonvenčné opatrenia taktiež vytvárajú neistotu medzi americkými spoločnosťami, ktoré namiesto investícií preferujú hromadenie hotovosti. Udalosti v Japonsku potom taktiež poukazujú na to, že prostredie veľmi nízkych úrokových sadzieb bráni procesu „kreatívnej deštrukcie“, kedy je Japonsku vyčítané, že jeho politika nízkych úrokových sadzieb drží na žive inak neprofitabilnú spoločnosť.
Dnešné inflovanie majetku znižuje potenciál budúcich výnosov
Sociálna nespokojnosť
Potom tu máme riziko toho, že nízke úrokové sadzby spôsobia sociálne nepokoje. Ako White upozorňuje, politici Alana Greenspana a Bena Bernankeho uprednostňovali zadlžovanie sa pred sporením, kedy vkladatelia trpeli dokonca zápornými zhodnoteniami svojich úspor v hotovosti či investícií s pevným výnosom. Bola to potom taktiež politika nízkych úrokových sadzieb zavedená Alanom Greenspanom, ktorá stála za vytvorením a následným spľasnutím bubliny na trhu nehnuteľností a následným nárastom nezamestnanosti.
Všeobecne známe riziko politiky nízkych úrokových sadzieb je inflácia majetku, a to ako na rozvíjajúcich sa tak na rozvinutých trhoch. Nízke náklady na úvery v globálnej rezervnej mene povzbudili investorov k požičiavaniu dolára a následnému presunu takto získaného kapitálu do krajín s vyššími úrokovými sadzbami. Tento príliv kapitálu potom zvyšuje tlak na meny rozvíjajúcich sa krajín, ktorý následne poškodzuje miestnych exportérov. Centrálne banky už však taktiež reagovali masívnymi devízovými intervenciami, ktoré vo výsledku viedli k zhoršeniu stavu devízových rezerv týchto krajín.
Z toho však potom White vyvodzuje, že si FED a ďalšie centrálne banky len kúpili čas potrebný na to, aby jednotlivé vlády mohli zaviesť reformy nutné k naštartovaniu silného udržateľného a vyváženého globálneho rastu. Pokiaľ však vlády tento čas nevyužijú rozumným spôsobom, môžeme sa stať svedkami zvýšeného počtu výskytu nechcených vedľajších efektov súčasnej menovej politiky.

